Milujem môjho ocinka :) akože vážne. (začínam sa cítiť previnilo voči mame, ale no...)
S ňou sa nedá "džemovať" v aute na AC/DC, ropzrávať si šialené historky o "dnešnej mládeži" a "mládeži ich veku". Ona je skôr taká, že sa "milo porozprávame" Raz sa 100 rokov, a to nepreháňam. S ňou nemám až tak veľa spoločného. Nevermind, love my mother too :)

Dnes sme šli so Česka sa kúpať (áno, rana na moje ego sa vidieť v plavkách) a cestou späť mama so sestrou v aute zaspali, tak oco pustil repráky na našej strane auta, hodil výber a počúvali sme AC/DC, "hey-ovali" sme na TNT (vlastne on to pustil kvôli tej pesničke, lebo som ju mala v hlave, nevedela ako sa volá, a chcela som to zistiť), rozprával mi ako boli veci, keď bol on mladý, aké kraviny vymýšlali s kamarátmi (napr. fajčili v školských šatniach gymplu na ktorý chodím teraz aj ja xD ) a spol.

Dobre. Nudila som sa. RIADNE. xD Ani neviem načo to sem dávam, asi preto, že nemám inšpiráciu na články, tak to tu budem zamorovať spamom. Inak takýmto tempom spravím zo všetkého nenositeľné veci :D Teším sa

OMG OMG OMG. Ja som na túto pesničku už zabudla. A potom zrazu sa mi vynorila v odporúčaných videách. Uvedomila som si, že som ju už určite počula a klikla na odkaz. A v tom mi doplo, že som ju milovala. Dávno pradávno, ale milovala. A že som si ju pôvodne vypočula iba kvôli Donniemu Darkovi. Refell in love *w*

Et voila.

...I feel sad. Proste... V poslednom čase absolútne nemám chuť niečo robiť, hovoriť alebo niekam ísť. Najradšej by som čumela von oknom usadená na parapetnej doske a nemyslela. Čo sa mi v posledných dňoch zázračne darí. Akoby som upadla do totálnej apatie a stala sa imúnna voči všetkému naokolo ale nič ma nedokáže nejak vytočiť, ani nahnevať. Chvíľková (tj. minútová) dobrá nálada je absolútne neúmerná k tej ktorá ma teraz neustále obklopuje.

Len nechať život okolo mňa plynúť.

Jaj a ešte som zabudla. Počúvať toto, sedieť na posteli, objímať si kolená a bezmyšlienkovite sa polhodinu ani nepohnúť a nejaviť známky života je deprimujúce. Úplne psycho...
K tomu táto idiotská pesnička, ktorú neviem dostať z hlavy...

Táto pesnička má v sebe niečo zvláštne. Niečo pokojné i nepokojné zároveň ja... neviem to vyjadriť. Ale krásne sa to počúva keď je hmla, a nikto nie je na ulici, čo sa v poslednom čase stáva často. Kde sú tie štyridsiatky, ktoré sľubovali na leto? Všade dážď oblaky. Ale je to krásne. A toto v ušiach spôsobuje takú až príjemnú paranoju. A pocit že treba utekať.

Z neznámeho dôvodu mi táto pesnička prepomína Donnieho Darka ^{(cherchez pas...)} A mám v poslednom čase neskutočnú chuť niečo napísať. No neviem sa k tomu dostať. Neviem prečo ^{(en fait, je le sais... je suis trop paresseuse et sans inspiration)}A mám nejakú zvláštnu potrebu znova hovoriť po francúzsky. No musím ešte mesiac a 4 dni vydržať. Hm... 4 riadky totálne bez zmyslu, ale ja sa nudím.

Ok :) takže 23.júla,2002 sa predalo prvé CD Bullets (oficiálne) Tak ja som len prišla povedať, aby ste si to všetci pekne krásne chemicky užili.
I Brought You My Bullets, You Brought Me Your Love

xD xD Dobre, nie, nesmejem sa xD Len mi je ľúto, že na nových albumoch nevrieska :/

No dnes som učinila dôležitý krok. Deaktivovala som si Facebook. (asi som bola už fakt závislá, ked o tom musím písať aj na blog). Neviem či má zmysel vysvetľovať prečo, myslím, že každý si je vedomý toho čo FB robí a ako žerie čas, len je jedna vec, ktorú musím zmieniť. NENÁVIDÍM KEĎ NIEKTO ZLE POCHOPÍ NIEČO ČO NAPÍŠEM! Nech už sa jedná o iróniu napísanú bez smajlíkov, alebo zle vybrané slová, neznášam keď sa veci pochopia inak ako boli myslené. Teraz sa mi nestalo nič konkrétne, len som sa tak spätne zamyslela nad viacerými momentami keď FB posral dosť vecí. Nebolo toho až tak málo. A tak som teda účet deaktivovala, stále s možnosťou sa tam opäť prihlásiť(určite ju využijem, ale v týchto dňoch je to viac ako nepravdepodobné). Viem, že mi možno ujde veľa vecí, napríklad udalosti, vydanie nového Wrongu, narodeniny (no toto bude dosť v prdeli) ale proste mňa ten FB viac štve ako by mi pomáhal. A naozaj som zvedavá s koľkými ľuďmi zostanem v takom istom kontakte ako doteraz. Či sa ozvú tí, s ktorými som dennodenne prechatovala hodiny.
Ale v každom prípade, myslím, že už bol najvyšší čas.